Expozícia

Expozícia

Jedným zo základov dobrej fotografie je správna expozícia. Pre výslednú fotografiu je dôležité, aby bola exponovaná podľa zámeru fotografa. Ak fotograf chce, aby jas na fotografovanej scéne zodpovedal aj jasu na fotografii, musí vedieť správne nastaviť expozíciu. Ináč može mať výsledný snímok pritmavý - podexponovaný alebo zbytočne presvetlený - preexponovaný.
Expozícia
Pondelok, 17. August 2009, 21:40
Fotoškola
Samo
Komentárov: 0
Úvod
Clona
Expozičný čas
Citlivosť
Ďalšia

Úvod

To, či je miesto na fotografii svetlé, tmavé, alebo niečo medzitým, závisí od množstva svetla, ktoré dopadá na svetlocitlivý snímač (alebo na film) a od toho akým spôsobom je to svetlo ďalej využité. Na jednej strane množstvo svetla závisí od osvetlenia fotografovaného objektu a na druhej od nastavenia fotoaparátu.

Ovládacie prvky fotoaparátu nám toto umožňujú ovplyvňovať tromi spôsobmi: nastavením clony, expozičného času a citlivosti.


Clona

Clona

Clona je otvor, ktorým prechádza svetlo cez objektív ďalej do fotoaparátu a jednou z jej úloh je regulovať množstvo tohto svetla. Čím je otvor väčší, tým viac svetla ňou prejde a naopak čím menší, tým menej.
Veľkosť otvoru clony sa udáva clonovým číslom F (veľké F). V skutočnosti určuje podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu ku priemeru clony, a preto sa aj niekedy označuje ako prevrátená hodnota f/clonové číslo (malé f je ohnisková vzdialenosť). Hodnota clonového čísla závisí vždy iba od objektívu. Napríklad objekív AF-S Nikkor 18-70 f/3.5-4.5G má pri ohniskovej vzdialenosti 18mm minimálne clonové číslo (maximálny otvor clony) F3.5 a pri 70mm F4.5.


Trochu matematiky:
Pre 50 mm objektív má napríklad pri clonovom čísle F1.4 clona priemer 50/1.4=35.7 teda skoro 3.6 cm, ale pre 500 mm objektív by musela mať clona pri clonovom čísle F1.4 priemer 500/1.4=357 teda 35.7 cm !!! čo by musel byť poriadny objektív! Aj preto majú teleobjektívy aj pri veľkých priemeroch vstupnej šošovky menšiu svetelnosť. Pre F5.6 to je veľkosť clony 500/5.6=89.3 teda 8.9 cm.


Clona a clonové čísla

Pri nastavení clony sa stretávame s clonovými číslami napríklad ... 1.4, 2, 2.8, 4, 5.6, 8, 11, 16, 22, 32, 45 ... alebo aj s medzihodnotami ako napríklad 3.5. Prechod z clonového čísla 2 na 2.8 spôsobí, že plocha otvoru clony sa zmenší na polovicu hodnoty, a teda aj množstvo svetla klesne na polovicu. Naopak pri zmene z 2 na 1.4 sa plocha zdojnásobí a aj svetla bude prechádzať 2x toľko.


Že je to tak si vypočítame jednoducho.

Pre 50 mm objektív pri clonovom čísle:
F4 má clona priemer 50/4=12.5 mm a teda plochu S = 3.14 * 6.25^2 = 113 mm2 (S = pi * r^2)
F5.6 má clona priemer 50/5.6=8.9 mm a teda plochu S = 3.14 * 4.46^2 = 62.6 mm2


Expozičný čas

Expozičný čas

Expozičný čas je interval, počas ktorého je uzávierka fotoaparátu otvorená a svetlo prechadzajúce objektívom ňou prechádza ďalej, až nakoniec dopadá na svetlocitlivý senzor alebo film. Čím je čas dlhší, tým je svetla viac a naopak, čím kratší, tým menej.


Čas sa udáva normálne v sekundách, ale kedže sa pri fotografovaní väčšinou používajú oveľa kratšie časy ako jedna sekunda, zvyčajne sa udáva v zlomkoch sekúnd ako napríklad 1/30, 1/60, 1/125, 1/250, 1/500, 1/1000 alebo aj medzihodnotou 1/320s. Rozsah hodnôt nastaviteľného času závisí od konkrétného modelu fotoaparátu. Ako som už spomenul, kratšie časy sú oveľa bežnejšie, čas 1/60 s je zobrazovaný pri nastavení iba ako 60 a nie ako 1/60 (takže bez 1/) a práve časy od 1 sekundy a dlhšie sú označované znakom sekundy napríklad 2\". Niektoré fotoaparáty majú možnosť nastaviť aj režim, kedy čas uzávierky určuje iba fotograf ovládaním tlačítka spúšte. A to buď prvým stlačením začiatok expozície a druhým koniec, alebo trvá expozícia počas celého času stlačenia spúšte a ukončí sa po jej uvolnení. Záleží od modelu fotoaparátu. Tento režim býva označovaný ako Bulb alebo len písmenom b a slúži väčšinou na to, ak potrebujeme nastaviť expozičný čas dlhší ako nám umožňuje prednastavený rozsah hodnôt.


Zmena nastavenia času expozície napríklad z 1/250s na polovičných 1/500s samozrejme spôsobí, že aj svetla za tento čas prejde iba polovica a naopak zvýšenie na dvojnásobok 1/125s zvýši aj množstvo svetla na dvojnásobok.


Citlivosť

Citlivosť snímača alebo filmu vyjadruje citlivosť na svetlo. Udáva sa číslom ISO napríklad ISO 100, 200, 400, 800 ... alebo tiež medzihodnotou 320. ISO nie je žiadna jednotka ale je to skratka z International Standard Organization, čím by sa dalo povedať, že je to prijaté ako štandard pre určovanie citlivosti.


Môžeme si to predstaviť napríklad tak, že jedna bunka senzora je malá skúmavka, do ktorej tečie počas expozičného času svetlo. Po expozícii je v ideálnom prípade prázdna bunka/skúmavka čierna farba a plná biela. Ak je ale málo svetla, tak čierna bude prázdna a pri bielej tym menej čím menej bude osvetlená scéna. Nastavenim ISO sa upraví elektronika pre načítanie tak, že hodnotu pre bielu zníži. Je to vlastne taký zosilňovač. Čiže napríklad z poloprázdnej bunky pri ISO 200 načíta rovnakú hodnotu ako z plnej pri ISO 100. Takéto zosilnenie má samozrejme aj nevýhody. Výška v tejto pomyselnej skúmavke zavisí nielen od natečeného svetla ale aj od ďalších rušivých vplyvov ako sú teplo, rôzne elektromagnetické žiarenia, susedné bunky ... Zvýšením citlivosti žiaľ zosílime aj tieto negatívne vplyvy a výsledna fotka je menej kvalitná. Preto je lepšie mať nastavenú citlivosť čo najnižšiu ale samozrejme lepšie zašumená fotka kvôli ISO ako rozmazaná kvôli dlhému času, zlému zaostreniu, alebo malej hĺbky ostrosti.

Pre fotografa je dôležité vedieť, že zmenou z ISO 200 na ISO 100, či už prenastavením snímača na digitálnom fotoaparáte alebo výmenou filmu, sa zníži citlivosť na polovicu - potrebujeme dvojnásobok svetla a naopak zmenou na ISO 400 sa citlivosť zvýši dvojnásobne teda stačí nám jeho polovica.


Takže nastavením clony a expozičného času regulujeme množstvo svetla, nastavením citlivosti spôsob jeho využitia. Na ďaľšej strane je popísaný vzťah týchto hodnôt k expozičnej hodnote.


Ďalšia